„Biela Vaňa” s použitím krystalizujúcej prísady BETOCRETE-C

Technológia „bielej vane” je jednou z najpopulárnejších metód hydroizolácie v Poľsku, no často sa stretáva s negatívnou povesťou. Odkiaľ to pramení?

V Poľsku neexistuje jednoznačná definícia tohto pojmu. Technológia „bielej vane” prišla do Poľska z Nemecka. Počas rokov došlo k značnému technologickému pokroku v oblasti vlastností betónu. Avšak stále sa často používajú staršie odporúčania, ktoré už nie sú aktuálne. Na poľskom stavebnom trhu sa často používajú metódy tvorby „bielej vane”, ktoré sú vypracované individuálne firmami zaoberajúcimi sa vykonávaními prácami. „Biela Vaňa” nie je termín stanovený normami, ale technológia poskytovateľa bezpovlakovej hydroizolácie (spolu s nevyhnutnými doplnkami na utesnenie pracovných prestávok v konštrukcii).

Čo je poľská „Biela Vaňa”?

„Biela Vaňa” predstavuje typ bezpovlakovej hydroizolácie. Ide o železobetónovú monolitickú konštrukciu, pri výstavbe ktorej sa v poľských stavbách používa betón „vodonepriepustný” triedy W8. Tento betón by mal plniť nielen konštrukčnú úlohu, ale aj slúžiť ako vrstva hydroizolácie. Indikátor „W” neznamená, že betón je úplne vodonepriepustný, ale označuje iba jeho stupeň vodonepriepustnosti. Na skúmanie bežného betónu podľa normy PN-88_B-06250 sa používajú 6 kociek s rozmerom 15 cm. Norma stanovuje, že 2 z 6 kociek môžu úplne prepustiť vodu, a podmienka pre betón W8 je aj tak splnená. Treba si položiť otázku, či takýto prístup k návrhu konštrukcie typu „Biela Vaňa” je správny?

Okrem toho, proces vykonávania „bielej vane” je rozdelený do etáp liatia betónu, ktoré sa nazývajú „taktmi”. Sú použité na to, aby sa dosiahlo plánované prasknutie konštrukcie na požadovanom mieste. Stanovuje sa tiež maximálna povolená šírka prasklín v betóne (zvyčajne je to 0,2 mm pri pôsobení hydrostatického tlaku vody podľa Eurokódu 2).

Prečo má poľská „Biela Vaňa” zlú povesť?

Na neprospech tejto technológie stále funguje nedostatočná znalosť tých, ktorí sú zodpovední za vykonávanie projektu v oblasti „Bielej Vane”. Nie je to norma, ale často to vedie k opakovaniu starších riešení, čo vedie k komplikáciám v neskorších etapách. Projektanti majú široké znalosti o konštrukcii budovy. Avšak „Biela Vaňa” je pre nich predovšetkým betón správnej triedy pevnosti. Z praktického hľadiska projektanti počítajú statiku objektu, pričom berú do úvahy bezpečnostný faktor. Ak má základ kontakt s vodou, zapíšu betón „vodonepriepustný” W8 a tým sa spravidla končí technológia „Bielej Vane”.

Treba si uvedomiť, že betón triedy W8 nie je úplne vodonepriepustný. Okrem toho norma P-NB-06265 odstraňuje prvok stupňa vodonepriepustnosti. To znamená, že v nových projektoch by sa nemal uvádzať stupeň „W”, pretože normy už to nepredpokladajú. V zápise zostáva len hĺbka penetrácie pod hydrostatickým tlakom. Rozdiel medzi týmito dvoma testami je značný. Osoba špecifikujúca s objednávateľom by mala stanoviť maximálnu hĺbku penetrácie, do akej môže voda preniknúť do betónu. Zvyčajne by mala byť táto hodnota nižšia ako predpokladaná hrúbka krytu armovania.

V súčasnosti je zreteľný trend výstavby na ťažších terénoch a „zostupovanie” so stavbou čoraz hlbšie. Tým sa stretávame s väčšími problémami spojenými so zemnými vodami. Často sa stáva, že zostupujeme len na úroveň -1, ale aj na -2 a -3. Tu sa vystavujeme rôznym nebezpečným fyzikálno-chemickým faktorom. Chýbajúca zmienka o súlade stupňa vodonepriepustnosti negatívne ovplyvňuje projekt. Vedie to k opakovaniu rovnakých chýb, čo vedie k degradácii štruktúry budovy (najmä v prípade, že sa to týka tak ťažkých vodných podmienok).

Riziká spojené s vykonaním „Bielej Vane”

Konstrukcia „Bielej Vane” je taká tesná, ako jej najslabší prvok. Problém vzniká už pri vykonávaní projektu. Keďže okrem realizačného projektu treba pripraviť aj samostatný projekt „Bielej Vane”, len málo projektantov sa toho ujme. Okrem toho sa často stáva, že stavebná firma, ktorá preberá investíciu, sa bojí použiť hotové riešenie „Bielej Vane” a pripraví vlastný projekt. Ak v tejto fáze dôjde k chybe a konštrukcia praskne, hydroizolácia nebude tesná, aj keď použijeme dobrý betón.

Bohužiaľ v prípade „Bielej Vane” existuje veľa možností, ako urobiť chybu. Veľké riziko vzniká pri liatí betónovej zmesi a jej následnej údržbe. V tomto prípade veľa záleží na poveternostných podmienkach, na ktoré nemáme vplyv, a na pracovníkoch, ktorí môžu považovať údržbu betónu za nepotrebnú. Aj dobre navrhnutá konštrukcia môže byť nesprávne vykonaná, napríklad stavebná firma môže zle vystužiť alebo nesprávne prečítať projekt.

Hlavným problémom „Bielej Vane” v Poľsku je potreba dodržiavania prísneho technologického režimu, pretože aj najmenšie odchýlky od pokynov môžu spôsobiť netesnosť konštrukcie.

Na podporu tejto technológie však pôsobí fakt, že ak sa v „Bielej Vane” vyskytne chyba, je ju ľahko lokalizovať. Keď v rohu kvapká voda, vieme s veľkou pravdepodobnosťou, že práve tam vznikol problém, na rozdiel od použitých povlakov, kde lokalizácia úniku nie je vždy zrejmá. Voda sa dostane medzi povlak a betón, začne sa klapať a hľadať najslabšie miesto v konštrukcii, keď uniká, a preto je ťažké nájsť netesnosť, pretože môže byť na druhej strane budovy.